Málokto je pripravený na smrť, či už na tú svoju alebo na smrť svojich blízkych. Tak nejak podvedome sa snažíme nemyslieť na ňu a radi by sme uverili, že nás sa to slovo netýka. Ale predsa len pre poniektorých príde raz tá chvíľa, keď ako dedičia budú musieť v dedičskom konaní účinne uplatniť svoje práva, pričom až vtedy zistia, že ich vlastne ani nepoznajú. V snahe pomôcť Vám odstrániť tento pocit nevedomosti a bezradnosti, Vám v tomto článku objasníme niektoré z najdôležitejších postupov a zásad, ktoré majú byť zo strany povereného notára aplikované v každom  dedičskom konaní.

V prípade, že zomrel poručiteľ, ktorý zanechal manželku a deti a zároveň zanechal majetok, súd musí najprv zistiť, či mal poručiteľ/ka v čase svojej smrti s pozostalou manželkou/pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo nie.  Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) v rámci dedičského konania je upravené predovšetkým v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“).

Ustanovenie § 195 CMP upravuje teda procesný postup v prípade, ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho a poručiteľ mal s pozostalým manželom majetok v BSM. Uvedený procesný postup sa však nebude aplikovať v prípade, ak manželia nemali žiaden majetok patriaci do BSM alebo ak ich BSM zaniklo skôr alebo zaniklo inak ako smrťou jedného z manželov alebo vyhlásením za mŕtveho.

V prípade však, že BSM v konaní o dedičstve existuje, musí sa vyporiadať najprv predmetné BSM. Medzi pozostalým manželom a dedičmi je možné uvedené BSM vyporiadať aj dohodou. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom. Schválenie dohody súdom musí byť uskutočnené tak, že notár uznesením takúto dohodu schváli. Proti uzneseniu o schválení dohody je možné podať odvolanie.

Dohoda o vyporiadaní BSM alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Zmluvná voľnosť dedičov je obmedzená iba tým, že ich dohoda nesmie byť v rozpore so zákonom alebo nesmie odporovať dobrým mravom. Je nevyhnutné, aby s obsahom dedičskej dohody súhlasili všetci dedičia. Dohodou o vyporiadaní dedičstva možno vyporiadať len celé dedičstvo, ktoré bolo uvedené v súpise aktív dedičstva, nikdy nie iba jeho časť. Z uvedeného teda vyplýva, že takúto dohodu nie je možné uzatvoriť len ohľadom časti dedičstva.

Ak medzi pozostalým manželom a dedičmi k dohode nedôjde alebo ak príslušný notár ako súdny komisár dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, vyporiadanie po právoplatnosti uznesenia v konaní pokračuje ďalej. Uvedené však neznamená, že dedičia nesmú ohľadom vyporiadania dedičstva uzavrieť inú (novú) dohodu.

Ak sú medzi dedičmi sporné skutočnosti o rozsahu BSM, na tento sporný majetok sa pri vyporiadavaní neprihliada a súd sa obmedzí len na zistenie o jeho spornosti a dedičia sa potom môžu domáhať svojich práv ohľadom predmetného majetku mimo konania o dedičstve.

Pri vyporiadaní BSM súd v zmysle zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) určí, čo z predmetného  majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi a vykoná konečný súpis aktív a pasív dedičstva.

Podľa § 150 OZ platí, že: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“

V tejto súvislosti patrí k najčastejším otázkam, či do BSM patria aj finančné prostriedky, ktoré má manžel poručiteľa  uložené v banke a ktoré sú vedené výlučne na jeho meno a či sú tieto finančné prostriedky tiež predmetnom dedičstva. V tejto súvislosti je možné jednoznačne konštatovať, že v prípade, že sa nejedná o výlučné (oddelené) vlastníctvo (získané darom, zdedené, nadobudnuté pred manželstvom ), ale že tieto finančné prostriedky boli nadobudnuté počas manželstva, tak sú predmetom BSM a v prípade smrti poručiteľa jeho manželovi prislúcha polovica týchto finančných prostriedkov a zvyšok sa stáva predmetom dedičstva, ktorý sa rozdelí medzi manžela a ostatných dedičov.

Ďalšou dôležitou (a v minulosti spornou) otázkou je to, či obchodný podiel je rovnako súčasťou masy BSM.  Keďže v minulosti sa rozhodovacia prax v tejto problematike rôznila, bolo potrebné,  aby bola táto názorová nejednotnosť odstránená.

Uvedené sa udialo v roku 2020 rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako „NS SR“) zo dňa 28. 01. 2020 a to  v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cdo/196/2018 (ďalej aj ako „rozsudok 8Cdo/196/2018“). V rozsudku 8Cdo/196/2018 sa NS SR jednoznačne priklonil k rozsudku NS SR z roku 2006  sp. zn. 2 Cdo 168/2005, v ktorom bolo judikované nasledovné: „Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 149 ods. 3 OZ.“

NS SR vo svojom rozsudku 8Cdo/196/2018 okrem iného skonštatoval, že pri vymedzení rozsahu a obsahu BSM nemožno vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné chápať pre účely BSM extenzívnejšie, a to vo význame pojmu majetok ako to akákoľvek majetková hodnota oceniteľná peniazmi, čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM.

Z toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v s.r.o. aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (tzv. spoločné peniaze), stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Tieto spoločné prostriedky sa teda pretransformovali do obchodného podielu v s. r. o. a do BSM patrí len majetková hodnota obchodného podielu v s. r. o.

Na základe vyššie uvedeného je teda možné jednoznačne konštatovať, že v zmysle zjednocujúceho rozhodnutia t. j. rozsudku 8Cdo/196/2018 platí, že ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r. o., patrí takýto majetok (hodnota obchodného podielu) do BSM.

Verím, že informácie uvedené v tomto článku Vám aspoň sčasti pomohli porozumieť, aké nároky si v dedičskom konaní môžete uplatňovať, resp. ktoré z Vašich práv by v žiadnom prípade nemali ostať opomenuté.

V prípade Vášho záujmu budeme radi ak sa na nás s dôverou obrátite, aby sme Vám mohli čo najúčinnejšie poradiť a poskytnúť právnu pomoc.