Staré slovenské príslovie hovorí, že kto ničoho nemá, nič ho netlačí alebo, že najlepšie je tomu, kto nič nemá, lebo od neho nikto nič nepýta. Príslovečná múdrosť, ktorá je v ľudových prísloviach ukrytá, naznačuje, že ten kto predsa len nejaký majetok počas svojho života nahonobil, tak celkom bezstarostný byť nemôže a asi by mal najskôr popremýšľať, ako by s ním mal čo najrozumnejšie naložiť. Ak teda niekto z Vás pomýšľa vysporiadať svoj majetok ešte za svojho života, mal by si predtým nazhromaždiť dostatok informácií o tom, ktorý z možných spôsobov by bol pre neho najoptimálnejší, pričom by si zároveň mal byť vedomý toho, aké dôsledky svojim rozhodnutím spôsobí. V prípade Vášho záujmu darovať celý svoj majetok alebo časť z neho svojim potomkom alebo nejakej tretej osobe a zamedziť tak tomu, aby sa tento majetok stal predmetom dedičského konania, je obsah tohto článku vhodný práve pre Vás.

Inštitút darovania je upravený v ustanoveniach §§ 628 -630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Darcom ako aj obdarovaným môže byť fyzická aj  právnická osoba. Darovacia zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú dohoda o predmete daru, dohoda o jeho bezodplatnosti a dobrovoľnosť, pričom predmet daru sa musí nachádzať vo vlastníctve darcu.

Pokaľ ide o zodpovedanie otázky, čo všetko môže byť predmetom darovania, da sa konštatovať, že sa môže jednať o čokoľvek, čo môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako napr.  veci hnuteľné a nehnuteľné, včítane spoluvlastníckeho podielu, byty a nebytové priestory a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, i práva alebo iné majetkové hodnoty ako napr. pohľadávka, právo (napr. vecné bremeno, know-how a pod.)

Pod bezplatnosťou je potrebné rozumieť, že za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie resp. že sa nezaväzuje darcovi poskytnúť nejakú protihodnotu daru, ktorú by bolo možné vyjadriť v peniazoch. V prípade, že by darca od obdarovaného požadoval, aby niečo vykonal alebo nevykonal, čo má pre darcu nejaký majetkový význam, tak by to darovaním nebolo. Uvedené však neznamená, že by s darovaním nemohol byť spojený záväzok obdarovaného ohľadom nejakej protislužby, ktorá by bola v prospech darcu a ktorá nemá majetkovú hodnotu. Darovanie sa môže viazať aj na splnenie právnych podmienok, ktoré môžu byť tak odkladacie ako aj rozväzovacie; tieto podmienky však nesmú byť v rozpore so základnými pojmovými znakmi darovania, ktorými, ako už bolo vyššie uvedené, sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť.

Pokiaľ je predmet daru vec, ktorá je v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, musia darovaciu zmluvu podpísať všetci spoluvlastníci. Uvedené platí aj ohľadom darovania vecí, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. K darovaniu takejto veci je potrebný vždy súhlas obidvoch manželov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že jeden z manželov nemôže svoje spoluvlastnícke právo z bezpodielového spoluvlastníctva previesť na druhého manžela, a to ani darovacou zmluvou.

Darovacia zmluva musí byť písomná, iba ak je predmetom daru nehnuteľnosť. V takomto prípade účinky darovacej zmluvy nastanú vkladom vlastníctva do katastra nehnuteľností. V prípade hnuteľnej veci, musí mať darovacia zmluva písomnú formu, len ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri samotnom darovaní. V prípade, že príde k faktickému odovzdaniu a prevzatiu daru, vznikne darovacia zmluva reálne a písomná forma nie je potrebná, pričom obdarovaný sa stáva vlastníkom daru momentom jeho prevzatia.

K darovaniu môže dôjsť len medzi živými. Zákon výslovne vylučuje viazať čas darovania na okamih smrti darcu. Darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť po darcovej smrti, je neplatná.

Z vyššie uvedeného je možné domnievať sa, že darca môže obdarovaného za svojho života obdarovať bez akýchkoľvek obmedzení, t. j. že so svojim majetkom môže podľa svojej vôle voľne nakladať. V tejto súvislosti je však potrebné spomenúť, že v niektorých prípadoch môže darovanie za života predsa len ovplyvniť následné dedičské konanie. Toto tvrdenie má svoj právny základ v ustanovení § 484 OZ, ktoré ustanovuje, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Započítanie daru do dedičského podielu obdarovaného dediča môže mať teda za následok, že obdarovaný dedič dostane z dedičstva menej než pripadá na jeho dedičský podiel, alebo nedostane nič, keď cena darov od poručiteľa, spôsobilých na započítanie, dosahuje cenu jeho dedičského podielu alebo ju prevyšuje. Taký dedič bude zodpovedať za dlhy poručiteľa v rozsahu nadobudnutého dedičstva a nie v rozsahu súčtu nadobudnutého dedičstva a ceny započítateľných darov. Keď obdarovaný dedič nedostane z dedičstva nič, je úplne vylúčený zo zodpovednosti za poručiteľove dlhy. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi, ktorým je potomok poručiteľa, neodôvodnene zvýhodnený.

V prípade, že darca daruje počas svojho života nehnuteľnosť, v ktorej býva a aj naďalej v nej chce bývať, odporúča sa, aby bola spolu s darovacou zmluvou uzatvorená aj zmluva o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v práve darcu na doživotné bývanie. Uvedené poskytne darcovi zábezpeku doživotného užívania darovanej nehnuteľnosti. Účinky zmluvy o zriadení vecného bremena nastanú až vkladom vlastníctva do katastra nehnuteľností.

Darca je povinný pri ponuke nehnuteľnosti upozorniť na vady, o ktorých vie. V prípade, že má nehnuteľnosť vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený nehnuteľnosť vrátiť. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru možno urobiť v akejkoľvek forme. To platí aj v prípade, že predmetom daru bola nehnuteľnosť.

Na uplatnenie práva obdarovaného vrátiť vec darcovi zákon neustanovuje žiadnu lehotu. Uvedené právo plynutím času nezaniká, iba sa premlčuje, a to v trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda odo dňa, keď obdarovaný vadu zistí.

Ak darca uplatní svoje právo vrátenia daru, príde k zániku právneho vzťahu z darovania okamihom, kedy sa prejav vôle darcu dostane do dispozičnej sféry obdarovanému. Týmto okamihom dochádza k obnoveniu pôvodného právneho vzťahu a obdarovanému vznikne povinnosť vrátiť dar darcovi. V prípade, že obdarovaný dar už nemá, je povinný darcovi poskytnúť peňažnú náhradu, a to v zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení.

Právo domáhať sa vrátenia daru patrí medzi osobné práva, ktoré smrťou darcu zaniká. Po smrti darcu sa preto jeho dedičia vrátenia daru už nemôžu domáhať, a to ani vtedy, ak by všetky zákonné predpoklady za života darcu boli splnené. Jediná výnimka sa vzťahuje na situáciu, že takýto úkon voči obdarovanému smerujúci k vráteniu daru darca vykonal ešte za svojho života.

Verím, že informácie uvedené v tomto článku Vám boli prínosné a budeme sa tešiť keď sa na nás v príde Vášho záujmu s dôverou obrátite.