V prípade, že predmetom dedičstva nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky bude aj poľnohospodárska pôda, lesné pozemky alebo vinice nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce a na prejednanie tohto dedičstva bude príslušný zahraničný notár ako súdny komisár, nedá sa vylúčiť riziko, že rozhodnutie o dedičstve môže byť vydané v rozpore so slovenským  právnym poriadkom.

V zmysle článku 35 Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“) platí, že uplatnenie ustanovenia práva štátu určeného podľa tohto Nariadenia možno odmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s výhradou verejného poriadku (ordre public). Z dôvodu, aby neprichádzalo často k situáciám, kedy by bolo  nevyhnutné uplatniť tento článok Nariadenia resp. aby neprichádzalo k vydávaniu chybných rozhodnutí o dedičstve je potrebné, aby si príslušní súdni komisári boli vedomí právnych reštrikcií, ktoré sa vzťahujú na dedičstvo, o ktorom rozhodujú.

Jednou z takých zákonných obmedzení, ktoré je pri rozhodovaní o dedičstve potrebné vziať do úvahy ak je predmetom dedičstva poľnohospodárska pôda, lesné pozemky alebo vinice nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce je tkz. zákaz drobenia pozemkov, ktorý je upravený v zákone č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon). Tento zákon sleduje zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a ochranu viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce (ďalej len „jestvujúce pozemky“) a preto pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim je možné postupovať len podľa ustanovení tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 nemôže na základe rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 platí, že ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade s podmienkami uvedenými v predchádzajúcej vete, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi. Ak ide o druh poľnohospodárskej pôdy – vinicu, vzťahuje sa uvedené aj na vinice v zastavanom území obce.

Keďže takéto súdne dokazovanie je značne komplikované a časovo zdĺhavé, najlepším spôsobom vyriešenia tohto problému je uzatvorenie dedičskej dohody, v ktorej by sa dedičia dohodli na riešení, ktoré by bolo v súlade so zákonom, pričom je možné v tejto súvislosti vysporiadať aj všetky finančné nároky s tým spojené. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že ich dohoda okrem toho že nemôže byť v rozpore so zákonom, nesmie odporovať ani dobrým mravom a je nevyhnutné, aby s obsahom dedičskej dohody súhlasili všetci dedičia. Dohodou o vyporiadaní dedičstva možno vyporiadať len celé dedičstvo, ktoré bolo uvedené v súpise aktív dedičstva, nikdy nie iba jeho časť. Z uvedeného teda vyplýva, že takúto dohodu nie je možné uzatvoriť len ohľadom časti dedičstva.

Z vyššie uvedeného obmedzujúceho pravidla existuje výnimka, ktorá je uvedená v ustanovení § 24 ods. zákona a podľa ktorého obmedzenie uvedené v § 23 zákona neplatí okrem iného aj (i) ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne; (ii) ak sa jestvujúce pozemky rozdeľujú na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ich bolo možné vyvlastniť, alebo ak sa jestvujúce pozemky rozdeľujú podľa projektu pozemkových úprav; (iii) ak ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu; (iv) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.

V tejto súvislosti je teda potrebné zdôrazniť, že predmetné obmedzenie sa týka len pozemkov, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaných územní miest a obcí. Pokiaľ ide o zastavané časti tam si dedičia môžu pozemky deliť ďalej bez obmedzenia. Pre poriadok veci je potrebné uviesť, že informácia o tom, kde je príslušný pozemok umiestený je uvedená na liste  vlastníctva. Ak je pod nadpisom „umiestenie pozemku“ uvedené číslo 1 ide o umiestnenie v obci, ak je tam  uvedené číslo 2 jedná sa o umiestnenie mimo obce.

V tejto súvislosti je rovnako potrebné spomenúť, že ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami ustanovenými v zákone, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že by malo byť aj v záujme dedičov žijúcich v inom členskom štáte, ak sú predmetom ich dedičstva aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky, aby sa sami aktívne aj sami informovali o tom, či predmet dedičstva nepodlieha reštriktívnej úprave zákona a tak sa vyhli nepríjemnostiam a zdĺhavým dodatočným konaniam, ktoré budú musieť závadný stav odstrániť.