V poslednom období sa na nás stále častejšie obracajú klienti, ktorí sa domnievajú, že v ich prípade alebo v prípade ich blízkych lekári zanedbali svoje povinnosti. Takéto pochybenie na strane lekárov má v mnohých prípadoch za následok poškodenie zdravia rôzneho charakteru a závažnosti. Bohužiaľ, neobvyklými nie sú ani prípady, kedy je zdravie pacienta poškodené natrvalo.

Najmä v prípadoch, v ktorých došlo k závažnému poškodeniu zdravia, sa na nás pacienti obracajú a pýtajú sa nás, ako môžu a majú postupovať.

Po obligátnom informovaní klientov o možnosti prešetrenia postupu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ktoré však pacientom neprinesie žiadne finančné odškodnenie za nimi utrpené ujmy) sa s klientami takmer vždy dostaneme k otázke, či má klient – poškodený pacient v konkrétnom prípade podať žalobu na súd alebo nie.

Pre zodpovedanie tejto otázky je pre nás vždy potrebné spoznať detaily prípadu a najmä ustáliť, čo si klient od podania žaloby na súd sľubuje. Z našej skúsenosti pociťujú klienti takmer vždy najmä túžbu zistiť pravdu a dosiahnuť určité morálne zadosťučinenie. Okrem toho majú tiež záujem o poskytnutie finančnej náhrady, ktorá im môže pomôcť prekonať niekedy až existenčné problémy, ktoré sa často v rodinách poškodených pacientov objavujú.

Klientov v tomto štádiu informujeme, o tom aké nároky možno v prípadoch poškodenia zdravia súdne vymáhať. Rozlišovať je potrebné najmä medzi nárokom na náhradu škody na zdraví (spočívajúcom najmä v náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) a nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy.

Zatiaľ čo nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na zdraví si môže uplatniť len pacient, ktorý reálne utrpel ujmu na svojom zdraví, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si môžu za určitých okolností uplatniť nielen samotní poškodení pacienti, ale aj ich blízki. Takisto platí, že ak lekársky zákrok mal za následok úmrtie pacienta, nemožno už nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia uplatniť, nakoľko tento nárok, ktorý je viazaný len na osobu pacienta, jeho smrťou zaniká a nie je preto predmetom dedičstva po pacientovi.

Po ustálení nároku, ktorý možno v danom prípade uplatniť, odporúčame klientom zadovážiť si lekársky posudok, v ktorom im lekár oboduje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, príp. odporučíme vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom znalec už aj skonštatuje, či príslušný lekár/zdravotnícke zariadenie pochybili alebo nie.

Pred tým, ako sa pacient rozhodne ísť so žalobou na súd, sa vždy pokúšame o mimosúdne urovnanie sporu. Tento postup je potrebný nielen z hľadiska naplnenia zákonných ustanovení, ale taktiež za tým účelom, aby sa klienti – pre prípad ochoty druhej strany uzavrieť dohodu o urovnaní – mohli vyhnúť časovo a často aj emočne náročnému vedeniu súdneho sporu. Až v prípade, ak príslušné zdravotnícke zariadenie neprejaví záujem o dobrovoľné vyriešenie sporu, dostávajú sa teda naši klienti pred dilemu, či ísť na súd alebo nie.

Každého klienta upozorňujeme na to, že vedenie súdneho sporu v slovenských reáliách je spravidla vždy dlhotrvajúcim procesom a úspech v ňom možno len veľmi výnimočne garantovať. V oblasti medicíny totiž nie je nič isté, a preto aj v prípade stopercentne pripravenej žaloby a argumentácie podloženej judikatúrou najvyšších súdnych autorít môže byť pacient v súdnom konaní nemilo prekvapený odlišným stanoviskom protistrany, ktoré navyše môže byť potvrdené aj znaleckým posudkom.

Pacient musí navyše počítať s tým, že v konaní bude „proti“ nemu stáť nielen zdravotnícke zariadenie, ktoré žaluje, ale aj poisťovňa v postavení intervenienta.

Pacientom odporúčame ísť do súdneho sporu v prípade, ak pochybenie lekára a príčinnú súvislosť medzi týmto pochybením a poškodením zdravia skonštatoval znalec z príslušného odboru v znaleckom posudku, ktorý si pacienti zadovážia ešte pred podaním žaloby. I keď vypracovanie takéhoto posudku je nákladné, ide o najlepší nástroj, ako možno objektívne zistiť, či pacient môže byť v konaní úspešný.

Ak majú pacienti k dispozícii znalecký posudok, ktorý potvrdzuje pochybenie zdravotníckeho zariadenia, bude tento môcť byť v súdnom konaní použitý ako jeden z kľúčových dôkazov svedčiacich v prospech tvrdení pacienta.

Takže súdiť sa alebo nesúdiť?

Čím častejšie pracujeme s klientami na ich prípadoch, tým viac zisťujeme, že neexistuje jedna odpoveď platná pre všetkých. V medicínskych sporoch je totiž každý prípad osobitný a má odlišnosti, ktoré môžu zohrávať veľkú rolu pri určovaní vhodných krokov, ktoré je potrebné podstúpiť.

Rovnako tak je odlišný a jedinečný aj každý klient. Pre niektorých klientov je postačujúce obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a dostať potvrdenie o tom, že k pochybeniu v ich prípade nedošlo. Iný klient sa s touto odpoveďou neuspokojí a rozhodne sa bojovať aj na súde. Niekto zase ukončí svoje snahy po tom, ako sa mu nepodarí mimosúdne urovnanie sporu.

Na ceste za odškodnením ujmy na zdraví si musí nájsť každý svoj vlastný prístup, ktorý mu najlepšie vyhovuje. Pre nás je dôležité, aby mali klienti k dispozícii všetky informácie a mohli sa tak informovane a pri poznaní všetkých dôsledkov rozhodnúť, akú cestu si zvolia.

Každé takéto rozhodnutie našich klientov rešpektujeme a na ich ceste za odškodnením im poskytujeme právnu podporu a potrebnú asistenciu, aby na konci ich cesty stál ich (a aj náš spoločný) úspech.