Od 18.06.2016 vstupuje do účinnosti novela zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a  nelegálnom zamestnávaní (ďalej aj len ako „Novela“), ktorá v podnikateľskom prostredí zakladá prísne pravidlá. V zmysle predmetnej Novely bude príslušný inšpektorát práce oprávnený sankcionovať podnikateľa, ktorý prijal od dodávateľa (Novela používa pojem poskytovateľ služby) službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, a to uložením pokuty vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Zavedenie tohto nového pravidla do praxe, bude teda znamenať, že príslušný inšpektorát práce bude môcť okrem pokuty uloženej dodávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (ktorú je možné udeliť aj podľa súčasne platnej legislatívy) sankcionovať aj podnikateľa a uložiť mu pokutu, a to za porušenie zákazu prijať službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávaná.

Vyššie uvedenú pokutu bude možné podnikateľovi udeliť len v dvoch prípadoch, a to ak pôjde o:

(i) cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby;

Z vyššie uvedenej formulácie vyplýva, že podnikateľa bude možné sankcionovať, len v prípade ak mu bude poskytovaná cezhraničná služba. Na základe komunikácie s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny („Ministerstvo“) nám bolo potvrdené, že uloženie pokuty nebude prichádzať do úvahy v prípade poskytovania služieb medzi slovenskými subjektami. Cieľom vyššie uvedeného pravidla je totiž reagovať na cezhraničné obchodnoprávne vzťahy vyznačujúce sa (predovšetkým) zakladaním schránkových firiem, v prípade ktorých často dochádzalo k porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania na základe vzájomnej dohody zmluvných partnerov; a teda nie sankcionovanie podnikateľov pri poskytovaní vnútroštátnych služieb.

(ii) vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

Pod vnútroštátnou/cezhraničnou dodávkou práce je podľa dôvodovej správy k Novele potrebné rozumieť dočasné pridelenie zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi (štandardne prostredníctvom tzv. agentúry dočasného zamestnávania). Takýto výklad nám bol potvrdený aj na Ministerstve.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že na to, aby podnikateľ mohol byť zo strany inšpektorátu práce sankcionovaný, sa musí jednať o vyššie uvedené cezhraničné poskytovanie služby alebo dodávku práce (a teda nie akékoľvek dodávateľské vykonávanie prác).

V tejto súvislosti si dovoľujeme zdôrazniť, že i napriek vyššie uvedenému výkladu ustanovení Novely, ktoré zastáva Ministerstvo a z ktorého vychádza i dôvodová správa k predmetnej Novele, nie je možné vylúčiť, že jednotlivé inšpektoráty práce ako príslušné kontrolné orgány sa priklonia k inému (širšiemu) výkladu a možnosť uloženia sankcii budú aplikovať aj na prípady vnútroštátneho poskytovania služieb. Na Ministerstve nás nezáväzne informovali, že v blízkej budúcnosti plánujú vydať stanovisko k tejto problematike, aby sa tak zjednotila interpretácia predmetných ustanovení ako aj prax jednotlivých inšpektorátov práce.

Novela zároveň zavádza povinnosť dodávateľa na požiadanie podnikateľa poskytnúť mu v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých podnikateľovi dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby podnikateľ mohol skontrolovať, či dodávateľ neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Podnikateľ má preto právo (nie povinnosť) preveriť si, či zo strany dodávateľa nedochádza k porušovaniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Takéto preverenie však podnikateľ musí zrealizovať ešte pred tým ako mu bude poskytnutá akákoľvek služba/práca; ak podnikateľ zistí porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania až po tom ako už službu/prácu prijal, dopustí sa porušenia zákazu prijímať službu alebo prácu prostredníctvom nelegálne zamestnávanej osoby, za čo mu môže byť uložená pokuta.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podnikateľ bude povinný zaplatiť pokutu, ktorú mu uloží inšpektorát práce aj v prípade, ak urobí všetko preto, aby porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany dodávateľa preveril a zistil (t.j. bude zodpovedať napríklad aj v prípade, ak mu dodávateľ poskytne klamlivé informácie, z ktorých podnikateľ vyvodí záver o legálnosti zamestnávania fyzických osôb u dodávateľa). Novela s účinnosťou od 18.06.2016 totiž zavádza predpoklad, že podnikateľ vedel alebo mal vedieť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany dodávateľa, pričom od neho nemal za daných okolností prijímať služby a prácu vykonávanú nelegálne zamestnanými osobami. Novela tak v prípade podnikateľa zakladá absolútnu objektívnu zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na to, či podnikateľ o porušení predmetného zákazu mal vedomosť alebo nie.

Nakoľko zo zákona nie je možné tejto zodpovednosť sa žiadnym spôsobom zbaviť, ako ani ju akýmkoľvek spôsobom zmierniť, je potrebné, aby sa podnikatelia s touto zodpovednosťou vysporiadali v rámci obchodnoprávnych vzťahov so svojimi obchodnými partnermi, ktorí im dodávajú služby a/alebo práce, a to na základe osobitného dojednania o náhrade škody spôsobenej v dôsledku porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

I napriek tomu, že takéto zmluvné dojednanie medzi podnikateľom a dodávateľom podnikateľa nezbaví povinnosti uhradiť pokutu uloženú inšpektorátom práce, zabezpečuje mu aspoň možnosť návratnosti finančných prostriedkov zaplatených z titulu danej pokuty. Táto návratnosť však samozrejme nie je žiadnym spôsobom garantovaná; nemožno totiž vylúčiť, že dodávateľ bude nemajetný a náhradu škody od neho nebude možné vymôcť, a to ani exekučnou cestou.