Manželia, ktorí sa rozhodnú rozviesť, si často neuvedomujú, že rozsudok o rozvode je len prvým krokom na ceste k ukončeniu ich spoločného života. Po tom, ako majú bývalí manželia v rukách rozsudok súdu o rozvode ich manželstva (a prípadne aj o úprave ich práv a povinností vo vzťahu k deťom, ak z manželstva vzišli deti), nastáva čas na začiatok druhej fázy konca ich spoločnej cesty – na vyporiadanie ich spoločného majetku.

Okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov dochádza zo zákona aj k zániku bezpodielového majetku manželov (BSM). Práve zánik BSM je predpokladom jeho vyporiadania.

Zákon v tomto zmysle prioritne predpokladá, že bývalí manželia sa na rozdelení BSM spoločne dohodnú. Dohoda bývalých manželov je nepochybne najideálnejším riešením vyporiadania BSM, nakoľko bývalí manželia majú možnosť rozdeliť si majetok spôsobom, ktorý zohľadňuje ich preferencie a požiadavky.

Bohužiaľ, nie vždy sú manželia schopní dohodu dosiahnuť. Z našej skúsenosti však vždy stojí za to vynaložiť pokiaľ možno čo najväčšie úsilie na mimosúdne vyriešenie veci, aby sa tak predišlo potrebe vedenia finančne nákladného a často aj emočne veľmi náročného súdneho konania. Pri správnom vedení negociácií sa pritom často bývalým manželom podarí nájsť zhodu aj v takých prípadoch, v ktorých už bývalí manželia prestali dúfať v zdarný koniec bez potreby zapojenia súdu.

V prípade, že sú bývalí manželia schopní dohodnúť sa na rozdelení spoločného majetku, je potrebné uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, v ktorej sa riadne zašpecifikuje spoločný majetok a určí sa, ktorému bývalému manželovi tá ktorá časť spoločného majetku patrí. Rozdeliť je pritom potrebné všetok majetok, vrátane nehnuteľností, hnuteľných vecí, peňažných prostriedkoch na bankových účtoch, apod.

Dohoda o vyporiadaní BSM musí mať písomnú formu, len ak sa dohodou bývalých manželov vyporiadavajú nehnuteľnosti. Rovnako je v tomto prípade potrebné, aby dohoda uzatvorená medzi bývalými manželmi spĺňala prísne formálne podmienky v zmysle katastrálneho zákona a zároveň, aby podpisy oboch bývalých manželov boli úradne overené. Na účinný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na bývalého manžela určeného v dohode sa vyžaduje zavkladovanie jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností – až okamihom právoplatného povolenia návrhu na vklad vlastníckeho práva sa totiž určený bývalý manžel stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá pred tým patrila do BSM.

Ak sa dohoda o vyporiadaní BSM týka len hnuteľných vecí, zákon písomnú formu nevyžaduje, avšak manželia si musia dať písomné potvrdenie ako sa vyporiadali.

V prípade, ak manželia aj napriek všetkej snahe nedosiahnu dohodu ohľadom vyporiadania BSM, je možné iniciovať súdne konanie, v rámci ktorého vykoná vyporiadanie súd. Ako bolo vyššie predznačené, okrem povinnosti znášať trovy konania je vedenie súdneho konania často veľmi náročné aj z hľadiska potreby vynaloženia emotívnej a psychickej záťaže, ktorá je často, bohužiaľ, s týmto typom sporov spojená.

Pri vyporiadaní BSM súd vychádza z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Každý z bývalých manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z bývalých manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dohodu o vyporiadaní BSM môžu manželia uzatvoriť a návrh na súd pre prípad neúspechu pri mimosúdnom vyporiadaní môže ktorýkoľvek z manželov podať do troch rokov od zániku BSM (t. j. odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode).

Ak totiž po uplynutí troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre bývalých manželov spoločné.

Najmä pokiaľ ide o spoločnú nehnuteľnosť (ktorá býva často najhodnotnejším predmetom BSM), je teda potrebné mať na pamäti, že ak sa bývalí manželia ohľadom určenia jej vlastníctva včas nedohodnú alebo ak o jej vlastníctve nerozhodne autoritatívne súd, zo zákona sa bývalí manželia stanú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Pre podielových spoluvlastníkov následne platia odlišné pravidlá ohľadom spravovania ich spoločného majetku, ako aj ohľadom prípadného zrušenia takéhoto druhu vlastníctva.

Zastávame názor, že aj napriek tomu, že nájdenie kompromisu s bývalým manželom môže byť (a spravidla aj je) mimoriadne komplikované a ťažké, cesta zmieru je vždy tou, ktorú klientom najviac odporúčame. Uvedené platí o to viac, ak majú bývalí manželia spoločné maloleté deti, ktoré môžu byť súdnym sporom svojich rodičov tiež negatívne zasiahnuté. Veríme, že aj tie najťažšie prípady sa dajú vyriešiť a aj v – na prvý pohľad – neriešiteľných situáciách sa oplatí hľadať cestu zmieru, z ktorého napokon môžu benefitovať všetci.

Ak však mimosúdna dohoda z akýchkoľvek dôvodov možná nie je, je potrebné byť pripravený v súdnom konaní ustáť nielen emočne ťažké chvíle, ale mať pripravenú aj potrebnú právnu argumentáciu, ktorou možno svoje postavenie v spore upevniť.