Vzhľadom na aktuálne rozšírené využívanie práce z domu riešia momentálne viacerí zamestnávatelia otázku, aké povinnosti sa na nich vo vzťahu k zamestnancom pracujúcich z domu aplikujú. Po preštudovaní príslušných ustanovení Zákonníka práce im častokrát nie je jasné, či v ich prípade ide o domácku prácu alebo teleprácu, čo tieto spôsoby výkonu práce so sebou prinášajú a aké opatrenia sú v tomto smere povinní prijať.

V prvom rade je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že Zákonník práce pojem „home office“ ako ani jeho slovenský ekvivalent „práca z domu“ nepozná. Používa len pojem „domácka práca“ a „telepráca“, pričom zároveň vymedzuje, čo sa za domácku prácu a teleprácu nepovažuje a čo možno (na účely tohto textu) označovať ako „príležitostný home office“.

V prípade zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu ukladá Zákonník práce zamestnávateľom viaceré povinnosti, ktoré naopak, v prípade zamestnávania zamestnancov vykonávajúcich „len“ príležitostný home office absentujú. Preto je pre zamestnávateľov absolútne kľúčové, aby si ustálili, o aký druh práce sa v tom ktorom prípade jedná, t. j. domácku prácu, teleprácu alebo príležitostný home office.

V nadväznosti na uvedené uvádzame nižšie definície jednotlivých kategórii výkonu práce.

  • Domáckou prácou sa v zmysle Zákonníka práce rozumie práca, ktorá sa vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času (t. j. počas celého pracovného týždňa) alebo aj jeho časti (napr. len dva dni v týždni) z domácnosti zamestnanca. Domácnosťou sa pritom nerozumie len bydlisko zamestnanca, ale aj akékoľvek iné dohodnuté miesto výkonu práce mimo pracoviska zamestnávateľa. Pri domáckej práci zákon taktiež vyžaduje, aby išlo o prácu, ktorá by mohla byť inak vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa.
  • Telepráca má totožnú definíciu ako domácka práca, jedine s tým rozdielom, že teleprácu zamestnanec vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.
  • Príležitostným home office (resp. tým, čo Zákonník práce nepovažuje za domácku prácu ani teleprácu) sa rozumie práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností (napr. technické dôvody u zamestnávateľa znemožňujúce prácu na pracovisku) so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce, a to za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje.

Rozlišujúcim kritériom, či ide o domácku prácu, resp. teleprácu alebo „len“ o príležitostný home office, je teda práve to, či je práca z domu vykonávaná dlhodobo, pravidelne a nielen príležitostne a prechodne. Preto napr. občasné nepravidelné vykonávanie pracovných aktivít z domácnosti zamestnanca (ktoré sú napr. súčasťou firemných benefitov) sa nebudú považovať ani za domácku prácu ani za teleprácu, ale pôjde o príležitostný home office.

Ak v konkrétnom prípade ide o domáckeho zamestnanca alebo zamestnanca vykonávajúceho teleprácu, Zákonník práce vyžaduje, aby bola dohoda zamestnanca a zamestnávateľa o domáckej práci/telepráci zakotvená priamo v pracovnej zmluve. V dôsledku tohto by si prípadná budúca zmena týkajúca sa domáckej práce/telepráce (napr. ak by zamestnávateľ mal v budúcnosti záujem na tom, aby zamestnanec už nevykonával prácu z domácnosti, ale z pracoviska) vyžadovala súhlas zamestnanca a nebola by tak už len na výlučnom rozhodovaní zamestnávateľa.

Okrem vyššie uvedeného musí zamestnávateľ v prípade domáckej práce a telepráce splniť viaceré ďalšie povinnosti, ktoré mu Zákonník práce ukladá, a to najmä:

  • zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické vybavenie a programové vybavenie potrebné na výkon telepráce (okrem prípadov, keď zamestnanec vykonávajúci teleprácu používa po dohode so zamestnávateľom vlastné technické vybavenie a programové vybavenie),
  • zabezpečiť ochranu údajov, ktoré sa spracúvajú a používajú pri telepráci, najmä pokiaľ ide o programové vybavenie,
  • uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce,
  • informovať zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického vybavenia a programového vybavenia, ako aj o následkoch v prípade porušenia týchto obmedzení,
  • predchádzať izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov a umožniť mu vstup na pracovisko zamestnávateľa, ak je to možné, za účelom stretnutia sa s ostatnými zamestnancami,
  • umožňovať zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu alebo teleprácu prístup k prehlbovaniu kvalifikácie rovnako ako porovnateľnému zamestnancovi s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa.

Záverom je potrebné uviesť, že všetkým zamestnávateľom, a to nielen tým, ktorí zamestnávajú zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu a teleprácu, ale aj zamestnancov na príležitostnom home office, odporúčame, aby vypracovali internú smernicu, v ktorej budú bližšie upravené podmienky výkonu tejto práce ako aj ďalšie otázky s tým súvisiace (najmä otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci).