Ako má pacient postupovať, ak sa domnieva, že mu v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti bola spôsobená ujma?

V prípade, ak sa pacient domnieva, že mu nebola neposkytnutá zdravotná starostlivosť správne, má viaceré možnosti, akými môže postupovať. Poškodený pacient má predovšetkým možnosť vybrať si, či svoje práva uplatní v rámci (i) občianskoprávneho konania alebo (ii) trestného konania.

V občianskoprávnom konaní môže poškodený pacient uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Úspech pacient v predmetnom konaní bude závisieť od toho, či bude schopný uniesť dôkazné bremeno a pred súdom preukázať kumulatívne naplnenie nasledovných  predpokladov vzniku nároku na náhradu škody:

  1. existencia protiprávneho konania, prípadne opomenutia zdravotníckeho pracovníka, ktorým prišlo k porušeniu zákonom uloženej povinnosti, t. j. poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis,
  2. vznik škody (ujmy na zdraví pacienta),
  3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, resp. opomenutím a škodou,
  4. v určitých prípadoch aj zavinenie zdravotníckeho pracovníka (úmyselné alebo z nedbanlivosti) v závislosti od konkrétnych okolností.

Ako bolo vyššie uvedené, poškodený pacient môže na príslušnom orgáne činnom v trestnom konaní podať aj oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Na rozdiel od občianskoprávneho konania (ktoré smeruje k rozhodnutiu o poskytnutí náhrady škody utrpenej poškodeným), cieľom trestného konania je najmä sankcionovanie páchateľa trestného činu.

Okrem možnosti obrátiť sa na súd alebo na orgány činné v trestnom konaní, sa pacient môže obrátiť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) so žiadosťou o vykonanie dohľadu podľa osobitného predpisu. ÚDZS predmetný prípad prešetrí a posúdi, či bola zdravotná starostlivosť v konkrétnom prípade poskytnutá lege artis, t. j. v súlade so zákonom.

Ak ÚDZS skonštatuje, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správe, môže uložiť príslušnému zdravotníckemu zariadeniu, ktoré v konkrétnom prípade pochybilo, sankciu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ÚDZS neposudzuje existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti a poškodením zdravia (ktorá je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu). Preto, záver ÚDZS svedčiaci v prospech podozrenia pacient o pochybení zdravotníckeho zariadenia ešte negarantuje aj úspech v súdnom konaní. Na druhej strane tiež však platí, že ak ÚDZS dospeje k záveru, že k pochybeniu nedošlo, takýto záver pacientovi nebráni v tom, aby svoje nároky uplatňoval v občianskoprávnom konaní alebo aby prípadne inicioval trestné konanie.

 

Z čoho pozostáva nárok na náhradu škody na zdraví?

V závislosti od toho, či ujma nastala v majetkovej alebo nemajetkovej sfére poškodeného, je možné ujmu poškodeného v zásade rozdeliť na:

  1. nemajetkovú (imateriálnu) ujmu, v rámci ktorej sa podľa slovenskej právnej úpravy odškodňujú predovšetkým bolesť poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia,
  2. majetkovú (materiálnu, hmotnú) ujmu, v rámci ktorej sa podľa slovenskej právnej úpravy odškodňuje predovšetkým náhrada za stratu na zárobku, náhrada za stratu na dôchodku, jednorazové vyrovnanie, náhrada účelných nákladov spojených s liečením a v prípade úmrtia aj primerané náklady spojené s pohrebom a peňažný dôchodok pre pozostalých.

 

Môže poškodený pacient uplatňovať popri nároku na náhradu škody na zdraví aj iné nároky?

Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť môže a v praxi mnohokrát i zapríčiňuje popri ujme na zdraví pacienta aj neoprávnený zásah do jeho osobnosti (napr. do jeho práva na ochranu súkromia, dôstojnosti človeka, ochranu rodinného života a pod.)

V prípade ak k takémuto zásahu dôjde, priznáva Občiansky zákonník pacientovi právo domáhať sa,

  1. aby sa od týchto neoprávnených zásahov upustilo,
  2. aby sa odstránili následky týchto zásahov a
  3. aby mu bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie.

Takýmto primeraným zadosťučinením má byť pritom v prvom rade poskytnutie morálnej (nepeňažnej) satisfakcie. Až v prípade, ak by toto na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv pacienta nepostačovalo, mohol by sa dotknutý pacient domáhať náhrady v peniazoch. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že výška takejto náhrady nie je žiadnym spôsobom upravená; určuje ju súd na základe posúdenia závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva na ochranu osobnosti došlo.

 

Proti komu a v akej lehote je možné uplatniť nárok na náhradu škody na zdraví?

Náhradu škody (ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch) je potrebné uplatniť si u zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bola poškodenému pacientovi poskytnutá zdravotná starostlivosť; teda nie u zdravotníckeho pracovníka, ktorý pacientovi svojím konaním ujmu skutočne spôsobil. Domáhať sa náhrady škody (resp. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch) priamo u lekára možno len v prípade, ak tento vykonáva súkromnú prax.

Pokiaľ ide o lehotu, v ktorej si pacient môže uplatniť svoje nároky, je potrebné uviesť, že právo na náhradu škody na zdraví a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčujú v odlišných premlčacích lehotách. Právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej ujme na zdraví a osobe, ktorá za ňu zodpovedá. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorej začiatok plynutia je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva fyzickej osoby.

Uplatnenie predmetných nárokov v uvedených premlčacích lehotách je mimoriadne dôležité, nakoľko po ich uplynutí dochádza k zániku súdnej vymáhateľnosti týchto nárokov. To znamená, že v prípade ak si poškodený pacient svoj nárok uplatní až po uplynutí predmetnej lehoty a protistrana (t. j. príslušné zdravotnícke zariadenie, resp. súkromný lekár) následne v tomto konaní vznesie námietku premlčania, súd poškodenému pacientovi z dôvodu premlčania predmetného nároku náhradu škody, resp. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nebude môcť priznať, a to i napriek tomu, že pacient v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti preukázateľne ujmu na zdraví, príp. ujmu spočívajúcu v zásahu do jeho osobnostného práva utrpel.

Na druhej stane však nemožno vylúčiť ani možnosť, že protistrana aj napriek uplynutiu premlčacej lehoty námietku premlčania nevznesie. V takomto prípade by súd na premlčanie neprihliadol a pacientovi jeho nárok priznal (súd totiž prihliada na premlčanie len na základe námietky protistrany). Takýto scenár je však len veľmi málo pravdepodobný.

 

Je konanie o náhrade škody na zdraví oslobodené od súdnych poplatkov, príp. aká je ich výška?

V konaní o náhrade škody, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví (vrátane škody na veciach) je navrhovateľ oslobodený od súdneho poplatku. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nie je povinný zaplatiť súdny poplatok v prípade ak si uplatňuje svoj nárok na

  1. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia,
  2. náhradu za stratu na zárobku,
  3. náhradu za stratu na dôchodku,
  4. jednorazové vyrovnanie,
  5. náhradu účelných nákladov spojených s liečením,
  6. nárok na pozostalostnú úrazovú rentu a
  7. nárok na náhradu primeraných nákladov na pohreb.

Pokiaľ však ide o konanie o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch (spočívajúcej v zásahu do osobnostných práv) je potrebné zdôrazniť, že toto od súdnych poplatkov oslobodené nie je. Navrhovateľ je preto v predmetnom konaní povinný zaplatiť súdny poplatok, a to vo výške 66 EUR a 3% z hodnoty predmetu sporu, t. j. zo sumy, ktorú v konaní požaduje.

Zároveň v tejto súvislosti upozorňujeme, že s účinnosťou od 01.01.2020 je od súdneho poplatku oslobodený aj žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré boli spôsobené porušením povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak porušenie povinnosti potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.